Martin Schenk

Dnešná doba ponúka desiatky možností zarábať v masovom meradle na hlúposti a právnej negramotnosti Slovákov. Do oka bijúca je existencia tzv. vymáhačských spoločností, ktoré si bežný človek často zamieňa s exekútormi a exekútorskými úradmi. Mnohé tieto pochybné s.r.o. sa neštítia sami seba exekučnými firmami dokonca aj polooficiálne nazývať.

Na území SR pôsobí viacero spomínaných podnikateľov. Spoznať ich môžme podľa názvu firmy, ktorý väčšinou obsahuje slová ako: „Legal, M.B.A., Justitia, Inkaso, Collection services, KSI, Solutions, SAF“ a pod. Spomenuté firmy podnikajú väčšinou ako spoločnosti s ručením obmedzeným v dvoch oblastiach.

Tou prvou legálnou je odkupovanie pohľadávok za zlomkové ceny a ich následné „vymáhanie“. V právnom štáte má každý možnosť odpredať vlastnú pohľadávku inému subjektu. Uvediem príklad. Telekomunikačný operátor vlastní pohľadávku v počte 1000 nezaplatených faktúr z roku 2005 v celkovej fakturovanej sume 100 000,- €. Jedna faktúra činí priemerne 100,-€. Celý balík pohľadávok predá inkasnej spoločnosti za zlomkovú cenu cca 2% z ich celkovej hodnoty, v našom prípade 2000,- €. V danom prípade pokiaľ spoločnosť vymôže úhradu iba od 20-tich dlžníkov, je na nule a každá ďalšia úhrada znamená čistý zisk. Toto fantasticky ziskové podnikanie je úplne legálne.

Tragédiou pre pospolitý ľud je však to, že z veľkej väčšiny sa jedná o premlčané pohľadávky. Premlčaná pohľadávka je taká, kde uplynula  doba na jej plnohodnotné súdne vymoženie, spravidla 3 ročná. Právny poriadok SR paradoxne umožňuje tento typ pohľadávky vymáhať a dokonca uplatniť si ju na súde. Súd je povinný v prípade jej opodstatnenosti pohľadávku uznať a vydať platobný rozkaz alebo rozsudok, v oboch prípadoch sa jedná o exekučný titul spúšťajúci exekútorskú mašinériu. Inštitútu premlčania je možné sa dovolať iba námietkou premlčania vznesenou odporcom na súde. V našej krajine je právna gramotnosť občanov mizerná, preto o tejto možnosti vie pramálo ľudí. Slovenské súdy nemajú pri premlčaniach poučovaciu povinnosť. A toto podnikatelia – úžerníci dobre vedia. Týmto spôsobom dokážu vymámiť od občanov buď zastrašovaním, ako aj súdnou cestou veľké peniaze pozostávajúce jednak z hodnoty pohľadávok + úrokov o omeškania, sankcií, pokút a pod. Inými slovami človek platí pod strachom to, čo by platiť nemusel.

Druhou oblasťou podnikania „exekučných“ firiem je vymáhanie pohľadávok. Tu už nejde o iba o využívanie právne negramotných a hlúpych ľudí pre vlastné obohatenie. V tomto prípade ide o činnosť, ktorá je na hrane zákona, z môjho pohľadu sa jedná o exaktný príklad nelegálneho podnikania, ktoré je vykonávané v masovom meradle a dlhodobo. Vôbec to nikomu nevadí, občania platia, úžerník bohatne a štát sa prizerá… Pýtam sa: dokedy bude toto tolerované? Komu tento stav vyhovuje? Je smutné, že sa problematike týchto podarených firmičiek nevenuje dostatočná mediálna pozornosť.

Činnosť vymáhania a inkasa pohľadávok nieje predmetom voľných či viazaných živností podľa právneho poriadku platného na Slovensku. Vymáhať a inkasovať pohľadávky je oprávnená iba osoba súdneho exekútora. Ani jedna z vymáhačských firiem nemá v predmete podnikania činnosť inkasa a vymáhania pohľadávok, pretože je nemožné si takúto činnosť na odbore živnostenského podnikania zriadiť. Akým právom a na akom princípe fungujú tieto smiešne s.r.o.-čky? Právo na činnosť určite nemajú a princíp fungovania Vám objasním.

Jedná sa o obťažovanie, zastrašovanie, dehonestovanie, potupovanie, ohováranie, klamanie ľudí a vysielanie „hrubokrkých exekútorov“ – v ich ponímaní inšpektorov. Sú známe i prípady fyzického násilia. Vymáhanie pohľadávok funguje zväčša nasledovným spôsobom. Občanovi príde obyčajnou poštovou zásielkou list, v ktorom je uvedené, komu dlží a akú sumu. Zároveň je obsahom listu skutočnosť, kto pohľadávku vymáha a platobné údaje. Pokiaľ nešťastník na list nereaguje, nastáva permanentné telefonické obťažovanie. V takmer každom prípade sedí na linke drzá a nepríjemná operátorka, ktorej úlohou je po človeku zjapať a zastrašovať ho. Akákoľvek argumentácia či rozumná konfrontácia končí ešte väčším vreskom-nátlakom na občana a zložením telefónu. Podstatné nie sú fakty, ale emócie a psychológia. Nedostupné číslo alebo nedvíhanie vedie k tomu, že drzá operátorka vyvoláva celej rodine a susedom na mieste evidovaného pobytu dlžníka. Väčšinou vetami: „poznáte p. Nováka?; viete, že pán Novák dlží spoločnosti XY sumu YX€? ; kedy ste naposledy videli pána Nováka?; môžte mu odkázať ….?“ Právne negramotný p. Novák sa zľakne, zahanbí a zaplatí. Nielen vlastný dlh, ale aj vymyslené a neopodstatnené sankcie, náklady vymáhania a bujnou fantáziou naúčtované iné poplatky.

Ak nešťastník Novák i tak nezaplatí, jeho kredibilita sa naruší aj u poštového doručovateľa. S pravidelnosťou obdrží obyčajné zásielky, ktorých obsahom okrem spomenutého vyššie budú slová ako: exekúcia, register dlžníkov, databáza neplatičov, zhabanie majetku, súdny proces, návšteva inšpektora,… všetko pekne zabalené v obálke s červeným pásikom a na nej červená pečiatka s nelichotivým textom. Inšpektori týchto výpalníkov sú hrubokrké typy mužov. Keď im človek neotvorí dvere a nevypočuje si  vyhrážky tvárou v tvár, zaiste mu viditeľne oblepia schránku a vchodové dvere textom horším, aký obsahuje listová korešpondencia. Iba a iba za účelom potupy a zničenia dobrého mena. Telefonáty, listy a e-maily zamestnávateľovi ani nemusím spomínať. Pohľadávky bánk a s ním spojené bankové tajomstvo??? Oni ani nevedia, čo to je.

Názorný príklad obsahu listu. Foto: antonak.eu

Inkasný špecialista – inšpektor. Podobné typy ľudí navštevujú domácnosti dlžníkov. Foto: moneyaware.co.uk

Tento šialený psychologický teror, ktorý učia vymáhačské firmičky vlastných spolupracovníkov, má za úlohu v človeku vzbudiť strach a nútiť ho platiť. Je smutné, že toto „podnikanie“ podporujú nielen nebankovky, ale aj veľké a významné spoločnosti, banky, poisťovne a nadnárodné korporácie, ktoré si na základe pofiderných mandátnych zmlúv takouto cestou zaisťujú terorizovanie vlastných zákazníkov.

Pri strete s horeuvedeným konaním odporúčam dlh rezolútne neplatiť. Zaplatením iba podporujete ďalšiu činnosť úžerníkov. Pri nátlakových akciách zvážte podanie trestného oznámenia pre podozrenia z trestnej činnosti podľa okolnosti prípadu. Je vhodné do obsahu oznámenia vždy uviesť podozrenie zo spáchania trestného činu nedovoleného podnikania. Každý prípad odporúčam medializovať. Cestou boja proti takémuto hyenizmu určite nieje sklopiť uši a platiť.

O tom, ako sa chrániť proti súdnym exekútorom (oficiálnej štátnej autorite), plánujem písať v nasledujúcom blogu.